Román Nebezpečné známosti priniesol svojmu autorovi, francúzskemu spisovateľovi de Laclosovi povesť libertína a cynika. Hlavná hrdinka, mondénna kráska z vysokej spoločnosti, je odvtedy prototypom chladnej a vypočítavej beštie. Hella S. Haasse, súčasná holandská spisovateľka, využila fakt, že na konci originálu markíza de Merteuil utiekla do Holandska, a svojrázne rozvíja jej ďalšie osudy. Vedie so slávnou románovou postavou (ktorá sa stala aj hrdinkou Formanovho filmu Valmont) korešpondenciu, v ktorej prebleskuje minulosť, a zároveň aj dnešný pohľad na niekdajšiu spoločnosť, jej atmosféru a vyprázdnené vzťahy medzi mužmi a ženami.
Sama seba sa pýtam, či je pre ženu možné vydobyť si miesto v análoch dejín inak než tým, že šokuje svojich súčasníkov. Žena, ktorá chce, aby si ju zapamätali, sa zrejme musí správať nápadne, dokonca aj keď sa tým odchyľuje od normy. "Dobré" ženy z dejín sú bezmenné, inými slovami, nevyskytujú sa v kronikách, iba ak ich vyhlásili za sväté, tak ako Alžbetu Durínsku, alebo pokiaľ boli matkami svätcov či slávnych mužov, ako napríklad Monika, matka Svätého Augustína, alebo Helena, ktorá darovala život Konštantínovi Veľkému (a ako sa traduje, objavila miesto, kde stál Kríž); alebo boli družkami hrdinov a kráľov a to najlepšie, čo o nich možno povedať, sa zhoduje s obsahom známych veršov o bitke pri Maratóne, venovaných Lakedaemončanom, totiž že "poslúchali zákony". Ak má žena rozum a silnú vôľu (a pritom jej nápadne chýba bežná príťažlivosť nášho pohlavia), vtedy ju chvália, no pochybujú o jej ženskosti.